Cestovali sme na rodinné stretnutie. Naše auto bolo plne obsadené, na zadných sedadlách boli deti.
Nálada bola príjemná, cesta ubiehala veselo. Krížom cez Záhorie sme si rozprávali vtipy o Záhorákoch a smiali sme sa. Malá dcéra sa opýtala
"To sú fakt taký tupci?" a začala rozoberať ten fór, ako v rádiu hlásia, že na ceste z Malaciek ide jeden Záhorák v protismere a dotyčný počúvajúci rádio v aute hovorí "Čo jeden? Všetci idú v protismere!"
Pred nami sa pohybovala najaká Felícia s prívesom, tak sme sa rozhodli predbiehať. Akonáhle sme boli na úrovni Felície, objavilo sa vedľa nás auto, ktoré predbiehalo nás. Situácia teda bola taká, že my sme boli vpredu v strede, za nami po ľavej strane zaostala Felícia a po pravej strane si to vedľa nás šinul ten chrapúň, ktorý sa v istom momente šmykol tesne pred nás. Všetko to trvalo len zlomok sekundy. Srdce mi tĺklo až niekde v krku a od ľaku som nebola schopná slova.
Muž mu zablikal diaľkovými svetlami. Akože čo to má byť? A si predstavte, z okna vodiča sa vystrčila ruka zovretá do päste iba prostredník sa týčil do luftu. A potom veľkou rýchlosťou ufujazdil. Tak vchádzal do obce, kde je maximum šesťdesiatka. Ten sk.....ec mal bratislavskú značku.
Nemali by sa tie vtipy hovoriť skôr o bratislavákoch?
Nálada bola príjemná, cesta ubiehala veselo. Krížom cez Záhorie sme si rozprávali vtipy o Záhorákoch a smiali sme sa. Malá dcéra sa opýtala
"To sú fakt taký tupci?" a začala rozoberať ten fór, ako v rádiu hlásia, že na ceste z Malaciek ide jeden Záhorák v protismere a dotyčný počúvajúci rádio v aute hovorí "Čo jeden? Všetci idú v protismere!"
Pred nami sa pohybovala najaká Felícia s prívesom, tak sme sa rozhodli predbiehať. Akonáhle sme boli na úrovni Felície, objavilo sa vedľa nás auto, ktoré predbiehalo nás. Situácia teda bola taká, že my sme boli vpredu v strede, za nami po ľavej strane zaostala Felícia a po pravej strane si to vedľa nás šinul ten chrapúň, ktorý sa v istom momente šmykol tesne pred nás. Všetko to trvalo len zlomok sekundy. Srdce mi tĺklo až niekde v krku a od ľaku som nebola schopná slova.
Muž mu zablikal diaľkovými svetlami. Akože čo to má byť? A si predstavte, z okna vodiča sa vystrčila ruka zovretá do päste iba prostredník sa týčil do luftu. A potom veľkou rýchlosťou ufujazdil. Tak vchádzal do obce, kde je maximum šesťdesiatka. Ten sk.....ec mal bratislavskú značku.
Nemali by sa tie vtipy hovoriť skôr o bratislavákoch?
